 |
|
Bojnický zámok
|
 |
|||
Bojnický zámok je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva.
Pôvodne bol dreveným hradom a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov. Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky, po ňom sa v Bojniciach ako majitelia vystriedalo niekoľko šľachtických rodov.
Bojnický hrad i panstvo boli vždy kráľovským majetkom. Podľa povestí kráľ Matej Korvín rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou oproti vstupu do hradu, ktorú nazvali lipou kráľa Mateja. Posledný majiteľ zámku, gróf Ján František Pálffy, bol významným súkromným zberateľom. Jeho vrodený a dlhodobými pobytmi v cudzine pestovaný cit pre umenie sa odzrkadlil v zámernom a systematickom zbieraní umeleckých predmetov. Zámok dal gróf prestavať podľa vzoru francúzskych gotických zámkov v údolí rieky Loire. Rozsiahla neogotická prestavba sa uskutočnila v priebehu rokov 1889 - 1910 a zmenila hrad na čarokrásny zámok.
Okrem zámockých expozícií čakajú každoročne na návštevníkov Bojnického zámku aj ďalšie atrakcie a prekvapenia. Jednou z nich je aj Festival duchov a strašidiel, ktorý sa od roku 1994 koná pravidelne na prelome mesiacov apríl a máj.
K zámku sa viaže povesť o čiernej pani, podľa ktorej mladý zámocký pán obvinil svoju ženu z nevery. Aby dokázala svoju nevinu, skočila z Huňadyho veže do kamennej priekopy. Miesto smrti v hĺbke však údajne vzlietla do nebies, a potrestaní boli zloprajní príbuzní.
